Kurikulárna reforma

Aj v dnešnej modernej dobe nájdeme mnoho názorov na to, ako treba deti hodnotiť, čo je pre rozvoj ich osobnosti, budovanie zdravého sebavedomia a zodpovednosti  správne, a čo nie.

Hodnotenie známkou má v našej krajine dlhodobú tradíciu, mnoho a mnoho rokov sa tento systém nemenil. V modernom školstve sa kladie dôraz na to, aby vzdelávanie (a teda aj hodnotenie vzdelávania) bolo individuálne, aby bolo prispôsobené predpokladom a limitom každého dieťaťa. 

Slovné hodnotenie je konkrétne slovné vyjadrenie dosiahnutej úrovne žiaka vo vzťahu k cieľu vyučovania a k možnostiam žiaka. Mnohé krajiny Európy považujú takúto formu hodnotenia za efektívnejšiu, má vyššiu informačnú hodnotu a môže žiakov lepšie motivovať.

Snažíme sa „nezostávať v starej štruktúre“, v starých modeloch a posunúť našu školu a vzdelávanie v nej smerom, o ktorom sme presvedčení, že je ten správny. Slovné hodnotenie   neznamená náhrada známok za hodnotenie pečiatkami či bodmi, ale pracné vypisovanie viet, čo ktorý  žiak zvládol v danom predmete, kam sa posunul, na čom ešte musí popracovať, aby sa zlepšil, pretože jeho limity mu to umožňujú. Žiaci nemajú byť zberateľmi známok ani sa učiť pre známky.

Hľadali sme možnosti, ako hodnotiť spravodlivo a zároveň tak, aby to bolo dieťaťu aj rodičovi na osoh, aby odrážalo skutočný stav vedomostí žiaka. Naša škola začala v školskom roku 2023/2024 hodnotiť žiakov 1. ročníka slovne. V školskom roku 2024/2025 sme začali učiť podľa nového kurikula. Po dobrej skúsenosti so slovným hodnotením žiakov a za podpory rodičov sme sa rozhodli v slovnom hodnotení pokračovať celý 1. cyklus vzdelávania, to znamená do konca 3. ročníka. V treťom ročníku budeme hodnotiť kombinovane - známka a slovný komentár k nej. V ďalších cykloch (4. – 9. ročník) vzdelávania zostáva naďalej hodnotenie klasifikáciou (známkou).

Rozlišujeme priebežné a záverečné slovné hodnotenie. Priebežné hodnotenie je to, ktoré hodnotí každodenné úspechy a neúspechy žiaka. Hodnotíme aktivity a prácu žiaka na hodine, po písomnej skúške, ústne odpovede, zvládnutie krátkodobých cieľov, záujem žiaka o vzdelávanie, vôľové a morálne vlastnosti žiaka,... Pri tomto hodnotení využívame predovšetkým povzbudenie, pochvalu, motivačné nálepky, krátke slovné komentáre v zošite... Pri záverečnom hodnotení berieme do úvahy dlhšie obdobie (1. alebo 2. polrok). Tu hodnotíme celkový pokrok a možnosti napredovania žiaka za určité obdobie. Znamená to, že pri hodnotení nielen chválime a povzbudzujeme, ale píšeme aj o chybách a nedostatkoch. No nezabúdame na to, v čom sa žiak snaží, kde zaznamenal posun. Pri záverečnom hodnotení musí byť jasne definované, či a ako žiak zvládol predpísané učivo a či môže postúpiť do ďalšieho ročníka.

 

Obsah a formu slovného hodnotenia ovplyvňuje charakter jednotlivých vyučovacích predmetov.

V súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov slovne hodnotíme najmä:

 

Predmety s prevahou teoretického zamerania:

 

• ucelenosť, presnosť a trvalosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií, zákonitostí a vzťahov, kvalitu a rozsah získaných zručností,
• osvojenie si potrebných vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivá aplikácia,
• schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí,
• kvalita myslenia, predovšetkým jeho logika, samostatnosť a tvorivosť,
• vzťah žiaka k predmetu a záujem oň,
• schopnosť spolupracovať s inými,
• schopnosť sebahodnotenia a hodnotenia iných,
• schopnosť tolerovať odlišnosti iných, dosahovať kompromisy,
• úroveň verbálnej a neverbálnej komunikácie,
• osobnostný rozvoj žiaka,
• sebaovládanie, snaha, flexibilita
• aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,
• presnosť, výstižnosť a jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,
• kvalita výsledkov činnosti a ich úprava.

 Predmety s prevahou výchovného zamerania:

• tvorivosť, iniciatívnosť  a samostatnosť prejavu,
• vzťah žiaka k predmetu a záujem oň,
• schopnosť spolupracovať s inými,
• schopnosť tolerovať odlišnosti iných, dosahovať kompromisy,
• vzťah k práci,
• sebaovládanie, snaha, flexibilita.
• osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivá aplikácia,
• poznanie zákonitostí daných činností a ich uplatňovanie vo vlastnej činnosti,
• kvalita prejavu,
• vzťah žiaka k činnostiam a záujem o ne,
• estetické vnímanie, prístup k umeleckému dielu a k estetike všeobecne.
• všeobecná telesná zdatnosť a výkonnosť s prihliadnutím na samotného žiaka, na jeho zdravotný stav
• starostlivosť o vlastné zdravie.

 Zásady slovného hodnotenia

1. Rozsah a štruktúra priebežného i súhrnného slovného hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov je výlučne v právomoci vyučujúceho učiteľa, s rešpektovaním zásad slovného hodnotenia.

2. Žiak je slovne hodnotený priebežne, po tematickom celku, prípadne po písomnom alebo ústnom skúšaní. Rodič je oboznamovaný cez EduPage do elektronickej ŽK minimálne 1 krát za mesiac.

3. Obsah slovného hodnotenia má pozitívne motivovať žiaka a súčasne musí byť objektívny a taktný, s dôrazom na odstránenie zistených nedostatkov a zreteľom na osobnostné vlastnosti a sociálne pomery  žiaka.

4. Slovné hodnotenie musí obsahovať konkrétne vyjadrenie toho, čo žiak v danom vyučovacom predmete zvládol a na akej úrovni. Obsahuje tiež porovnanie predchádzajúceho výkonu so súčasným a  ďalší postup osobnostného rastu žiaka so zreteľom na individuálne možnosti a schopnosti v danom predmete. Hodnotenie vyjadruje dosiahnutie štandardov jednotlivých predmetov (štátny vzdelávací program, školský vzdelávací program).

5. Obsah a formu slovného hodnotenia ovplyvňuje charakter jednotlivých vyučovacích predmetov.

6. V hodnotení je nutné vyhnúť sa štandardným formuláciám a rutinným frázam, zaraďovaniu žiakov podľa výsledkov do kategórií bez kladenia dôrazu na individualitu žiaka a takisto zdržať sa osobných postojov učiteľa voči žiakovi.

7. S kritériami slovného hodnotenia sú oboznámení žiaci aj zákonní zástupcovia.